Predtým, než napíšem čokoľvej o tejto konkrétnej knihe, musím priznať, že fantasy nečítam *nikdy* (s výnimkou Harryho Pottera, ale to sa hádam ani nepočíta, či?). Vždy, resp. až doteraz, som preferovala veľmi realistické knihy z moderného sveta, no jedného dňa som zatúžila po zmene. A keďže o tejto sérii som počula veľa dobrého, tak som sa rozhodla dať jej šancu.

Po prečítaní prvej vety (knihu som čítala v originálnom znení), "There was a wolf at the gallery door.", som si s povzdychom povedala "Nie, toto nie je pre mňa.", včom som si ale pripomenula pravidlo, ktorého sa zvyčajne držím - daj knihe 100 strán - a premohla sa v nej pokračovať.

A AKO DOBRE!!!

Už ani neviem, koľko strán mi trvalo, kým som sa do Rodu Zeme a Krvi zažrala, ale s určitosťou viem, že to bolo menej ako 100. Opäť pripomeniem, že nemám veľmi s čím porovnávať, ale príbeh bol zaujímavý, zápletky kreatívne, a posledných 250 strán som zhltla za dva dni, pričom moje mierne feministické ja zajasalo od radosti (viac nepoviem, nech neprezradím spoilery).
Pôvodne som si od série chcela dať menšiu pauzu a prečítať si niečo iné, ale plán padol a ja som sa hneď vrhla na druhý diel. S radosťou z toho, že sa mi knižný svet opäť očosi viac pootvoril, a zo mňa je nový fanúšik fantasy žánru.