Vladislav Rostoka je jedným z kľúčových grafických dizajnérov 20. storočia na Slovensku a jeho dielo patrí k základným hodnotám nášho grafického dizajnu. Narodil sa 18. mája 1948 v Gbelciach. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole u profesora Rudolfa Filu a na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Dezidera Millyho a Oresta Dubaya. Po skončení štúdia pracoval od roku 1973 ako grafický dizajnér v slobodnom povolaní. Tvoril kultúrne plagáty, knižné obálky a typografiu kníh, ilustrácie do kníh, logotypy a informačné systémy inštitúcií, výstavné katalógy, kalendáre.
Realizoval knižné edície Nová próza a Malá edícia svetových autorov vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, edície Labyrint a Rovesník vydavateľstva Smena, Čítanie študujúcej mládeže a Svetová tvorba vydavateľstva Tatran, edíciu Priatelia v Mladých letách. Jeho dielo dominovalo generčaným výstavám Plagát a grafický design v roku 1979 a 1981. Neskôr pôsobil ako umelecký riaditeľ grafického štúdia Rabbit&Solution (1994 až do roku 2006). V roku 2007 si založil svoje vlastné grafické štúdio Rostoka Graphic atelier a dodnes tvorí v Bratislave.
Počas svojej kariéry vytvoril vyše 400 plagátov, 250 logotypov a 1000 kníh a katalógov. Za svoju prácu získal viac ako 80 ocenení, zúčastnil sa na vyše 60 skupinových výstavách a pripravil 43 samostatných výstav pod spoločným názvom Typografi(k)a. Vladislav Rostoka svojou originálnou prácou posunul vývoj v oblasti grafického dizajnu na Slovensku, zasiahol do všetkých jeho disciplín, ale dominantnou je jeho práca v oblasti tvorby knihy. Rozsiahlosť jeho diela vzbudzuje rešpekt aj preto, že jeho úpravy kníh sú komponované ako zložité štruktúry písma a obrazu, v ktorých je dotiahnutý každý detail.
(Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017.)
Najhoršie rande v živote môže byť tým najdôležitejším.
Raphael je nevyliečiteľne chorý a má jediné želanie – ešte raz sa zaľúbiť. Zaregistruje sa na zoznamku pre ľudí v poslednej etape života, a keď spozná Nalu, zdá sa, že medzi nimi preskočí iskra. Lenže v deň ich prvého stretnutia sa Raphaelov stav prudko zhorší, a tak pošle na rande namiesto seba svojho najlepšieho priateľa Juliusa.
Julius je zdravý športovec a o pár dní sa žení, no napriek tomu súhlasí a ocitá sa v úlohe, na ktorú nie je pripravený. Zámena identít spustí sériu komických, trápnych i prekvapivo dojímavých situácií.
Hororové rande je príbehom o láske, priateľstve, strachu zo straty a o tom, ako nás blízkosť smrti núti klásť tie najdôležitejšie otázky. Sebastian Fitzek tentoraz namiesto napätia stavia na humore, empatii a prekvapivo veľkej dávke ľudskosti – a dokazuje, že vie rozprávať rovnako pútavo aj bez trilerových zvratov.
(oficiálny text)
Po viacerých veľkých prerábkach vrátane profilov kníh, profilov autorov či používateľských profilov postupne narastal technologický dlh na mieste, ktoré vidí návštevník Knihologu zvyčajne ako prvé - úvodnú stránku. Som rád, že môžem konštatovať, že aj to je po dnešku konečne minulosťou.
Knihu síce registrujem od jej vydania, k prečítaniu som sa však dostal až teraz. V priebehu posledných asi dvoch rokov som si prečítal niekoľko (auto)biografií od viacerých autorov. Spomedzi nich bola táto (neprekvapivo) najtechnickejšia. Informatickými, finančnými a ďalšími odbornými výrazmi sa v nej nešetrí. Dalo by sa teda povedať, že nie je pre každého, na druhej strane, ak sa už niekto dostane k čítaniu životopisu človeka ako bol Steve Jobs, s niečím podobným asi musí rátať.
Nepatrím medzi zarytých fanúšikov značky Apple, knihu Steve Jobs som čítal v snahe dozvedieť sa niečo viac o rozmachu Silicon Valley, o živote Jobsa a o tom, ako jeho firmy vznikali a dostali sa tam, kde sú dnes. Tento účel kniha splnika. Rozprávačsky štýl autora Waltera Isaacsona sa mi páčil. Knihu som čítal v slovenskom preklade, ktorý je tiež obstojný. Okrem pozadia vzniku a vývoja firiem Apple, NeXT či Pixar kniha vo veľkej miere poodkryje i Jobsov súkromný život, ktorý bol prinajmenšom rovnako búrlivý a kontroverzný ako spôsob, akým riadil svoje firmy.
Bez ohľadu na náš názor na Jobsa či firmu Apple, ide o nesmierne zaujímavé príbehy a kniha Steve Jobs podľa mňa tieto prívehy dokázala úspešne a zaujímavo prerozprávať.
„An bronach mhor!“
Bez akýchkoľvek omáčok okolo sa priznám, že "Vraždy na molu", prvý diel „rozsiahlej“ série "Jack Taylor", ktorú má na svedomí írsky spisovateľ Ken Bruen, ma doslova uchvátil. Prečo tie úvodzovky na prídavok rozsiahlej? Nuž, u nás, presnejšie v Čechách, sa prekladu dočkala iba necelá polovica dielov, hoci na svete je 18. pokračovaní...
Policajt Jack Taylor, člen írskej gardy, prichádza o robotu potom, keď pri cestnej kontrole strelí jednému namyslenému politikovi, členovi parlamentu, po papuli. Sú však za tým jeho problémy s alkoholom a Jack to v niektorých prípadoch jednoducho nezvláda. Nakoniec sa z neho stáva súkromné očko v meste Galway. Náš príbeh získava kriminálnu zápletku vo chvíli, keď ho jedna dáma požiada o vyšetrenie údajnej samovraždy jej dcéry, ktorej ona osobne neverí. A mŕtve dievčatá pribúdajú...
Čítal som všelijaké rozporuplné postrehy a názory na toto dielo. Že sa vraj nejedná o žiadnu detektívku a len si tu jeden ožran vylieva svoje srdce. V mnohom musím súhlasiť, ale z môjho pohľadu je to podané majstrovsky – klobúk dole pred Kenom Bruenom! Jeho štýl, írske prostredie, typické krčmy, zmysel pre humor i detektívna zápletka ma od prvých riadkov veľmi zaujali a aj napriek veľmi chúlostivým a smutným témam mi čítanie tejto knihy prinieslo skutočné potešenie...
Jack Taylor bojuje so svojou chorobou. Hoci to nie je ľahké a sám to írsky zhodnotí slovami „an bronach mhor“ (voľný preklad v zmysle „som v riti“), nechám sa prekvapiť, ako sa s tým popasuje ďalej a už teraz sa teším na pokračovanie – "Vraždy bez trestu"...
Gabriel Allon – 1. diel
Motto Mossadu: „Bojovať budeš ľsťou.“
Kým som sa dostal k prvej knihe Daniela Silvu, pretieklo v Toryse veľa vody. Mnohé odporúčania, kladné ohlasy i recenzie, ale akosi nie a nie si na tohto autora nájsť čas. Ako sa vraví – lepšie neskoro, ako nikdy…
Špionážny román z prostredia tajných služieb, tentokrát z Izraela. Gabriel Allon, ktorý je už niekoľko rokov mimo služby, je zatiahnutý späť do hry – v stávke je možnosť porátať sa s palestínskym teroristom, ktorý ublížil jeho najbližším.
„Priveľa nedokončenej roboty. Nepoznal som nikoho, kto by odišiel zo sveta tajných služieb s čistým stolom. Všetci za sebou nechávame otvorené problémy. Dávne operácie, dávnych nepriateľov. Ustavične sa vracajú ako spomienky na staré lásky.“
Ako si nakoniec počínal? Šikovne i odvážne. A ako to všetko dopadlo? Zaujímavo i prekvapujúco. Snáď ešte prezradím, že veľký podiel na úspešnom vyriešení tohto zamotaného prípadu má jeho kolegyňa Sarah Halévyová…
„Ona je originál, Gabriel. Je pravé zlato. Možno už nikdy nedostaneš takú príležitosť. Drž sa jej, lebo ak nie, bude to najväčšia chyba v tvojom živote.“
Prvý Allon u mňa zabodoval, takže určite budem s Danielom Silvom pokračovať. A už sa teším na druhú knihu v poradí – Anglický zabijak.
P. S.: Ak by niekoho tento svet zaujímal ešte viac, Daniel Silva odporúča autorov faktografických diel, ktorými sú napr. Dan Raviv, Youssi Melman, Gordon Thomas, David Hirst a ďalší...
Kniha má reálne podklady. Opiera sa o prípad z roku 1961. Skupina vysokých dôstojníkov francúzskej tajnej armády OAS, ktorá nesúhlasila s de Gaullovým pokrokovým rozhodovaním ohľadom Alžírska, prijala návrh nemenovaného bývalého príslušníka francúzskej cudzineckej légie. Sľúbil zlikvidovať generála zvláštnou puškou za 40 miliónov starých frankov. Keď mu však bola ako záloha vyplatená polovica čiastky, už o ňom nikdy nikto nepočul.
Výborná kniha a vynikajúce bolo aj filmové spracovanie z roku 1973 – jeden z mála príkladov, keď sa film môže smelo rovnať s knihou:
https://www.csfd.cz/film/10147-den-sakala/recenze/
V roku 1972 získal Šakal a jeho autor ocenenie Edgar Allan Poe Awards za najlepší román.
Lliterárne ocenenie Edgar Allan Poe Awards (skrátene nazývané Edgar) je udeľované najväčším združením profesionálnych autorov detektívok v Spojených štátoch Mystery Writers of America (MWA) v niekoľkých kategóriách.
Uršula Ambrušová, historička: „Svižne a zrozumiteľne napísané dielo. Vcítenie sa do doby, intuícia, myslenie a domnienky sú vyjadrené historicky absolútne správne. Pridanou hodnotou románu je, že čitateľ z neho cíti nefalšovanú atmosféru mesta Košíc s jeho každodennosťou, akoby sa skutočne ocitol v spoločnosti košického richtára, obchodníkov, remeselníkov, s katom či šľachtou a honoráciou..."
Richard Papáč, historik: „Pútavá a originálna, v reáliách historicky presvedčivá fikcia o tom, ako mohol vzniknúť košický zlatý poklad. Až by som uveril, že sa to mohlo stať takto."