Marína od Andreja Sládkoviča je považovaná za jedno z najvýznamnejších diel slovenskej romantickej literatúry. Sládkovičovou inšpiráciou sa stala Marína Pišlová, s ktorou sa zoznámil v čase, keď študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Touto básnickou skladbou oslávil lásku k žene aj k národu. Vyjadruje v nej hlboké city a obdiv, pričom majstrovsky využíva jazyk a obraznosť. V prvej časti sa sústreďuje na krásu a ideály lásky, zatiaľ čo v druhej na pominuteľnosť a smútok z nenaplnenej lásky, čím poukazuje na kontrast medzi ideálmi a realitou. Básnik zdôrazňuje význam osobnej slobody a individuality, ako aj hodnotu duchovného a estetického prežívania sveta. Sládkovič týmto dielom vyjadruje presvedčenie, že skutočná krása a láska sú večné a nezávislé od vonkajších okolností. Marína je vďaka svojim 2 900 veršom považovaná za najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete a je Sládkovičovým najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka.

(oficiálny text)