Dej knihy je autentický - poukazuje na život vo vtedajšej dobe, na zvyky, tradície a životný štýl, avšak s prvkami rozprávky (dobro víťazí nad zlom, zázračné uzdravenie Magdalény).
Autorka zväčša používa rozprávací slohový postup, 1. osoba sg. (ja rozprávanie), ale i opisný a úvahový slohový postup. Dielo patrí k literárnemu druhu epika, zaraďuje sa medzi ľúbostnú alebo lyrizovanú prózu.
Vo svojom rozprávaní vyslovila autorka myšlienku, že násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca. Na príbehu lásky dvoch mužov k jednej žene vytvorila jednu z najkrajších ľúbostných noviel v slovenskej literatúre.