Sú ich tisíce. Naivných, obyčajných, dobre vyzerajúcich mladých žien, ktoré si myslia, že sa zbavia priemernosti, každodennej tvrdej driny a budú žiť ako hviezda prvej veľkosti. Žiť americký sen podľa obrázkových časopisov, dnes aj podľa televíznej reklamy. Veď to vyzerá tak jednoducho - dostať sa na vrchol. Treba prekonať len pár prekážok, trochu sa pokoriť, trochu klamať, občas robiť niečo nie celkom fér, ale potom príde nádherný život celkom podľa predlohy z časopisu. Všetko ide ľahko, ľahúčko a už už sa sen naplní. Truman Capote zachytáva vo svojej novele Raňajky u Tiffanyho jeden taký pokus mladej dievčiny Holly a jej spolubývajúcej. Román vyšiel roku 1958 a hoci ešte nezachytil nástup televízie, aj tak naplno vystihol "život podľa reklamy". Americký spisovateľ Truman Capote je tu rozprávačom príbehu v prvej osobe. Je citovo zaangažovaný do hlavnej hrdinky, i keď jeho láska má skôr tútorský charakter. Svoju hrdinku chápe a sympatizuje s ňou, aj keď sa predáva. Chápe aj jej tvrdosť - moment keď opúšťa hrdinka svojho kocúra - aj jej naivitu. Dokonca sa snaží pochopiť aj jej svojskú predstavu o zodpovednosti a cti. "No zlatíčko, možno som úplne skazená, ale svedčiť proti priateľovi nepôjdeme. Ani keby mu dokázali, že pašoval drogy do dievčenského internátu. Ľudí posudzujem podľa toho, ako sa chovajú ku mne a starý Sally ma možno aj trochu využíval, možno nejednal so mnou stopercentne. Ale je to náramný chlapík, a tak nech ma radšej čapne tá tlstá ženská, než by som im pomohla usvedčiť Sallyho." Capote sa snaží aj o určitú analýzu, prečo je život týchto mladých žien predurčený: sú to podľa neho ich skúsenosti z detstva - tvrdé pomery a náhle zvraty. "Nikdy sa nezmenia, pretože príliš skoro získali základné znaky svojej povahy, ktorá tak ako rýchle zbohatnutie vedie k strate úsudku; u jednej z tých dvoch prevážila realistka a u druhej naivná romantička." Hlavná hrdinka "toho času na cestách" nekončí svoje hľadanie, nevzdáva sa túžby naplniť svoj sen, a autorovi ostáva trpké poznanie, že mu unikla.