Polámané nohy baletiek

Polámané nohy baletiek
Rok pôvodného vydania
2018
Jazyk pôvodného vydania
slovenčina
Hlavné dielo
áno

Peter Getting

flag Slovensko
Peter Getting (1975) je autorom poviedkovej zbierky Klietky (2007), románu Mrchovisko (2010) a zbierky štyroch scenárov Tiene čiže Mein Kampf (2012). Publikuje aj časopisecky a …
Celý profil autora

Žánre

Štítky

žiadne štítky zatiaľ neboli pridané

O tomto vydaní

Nová zbierka próz spisovateľa Petra Gettinga (1975) sa odohráva v imaginárnom Meste, jednotlivé prózy stmeľuje tak existenciálna atmosféra, ako aj experimenty s jazykom. V pripravovanej zbierke sa autor vracia do imaginárneho sveta svojich kníh a predkladá zámerne pokrivený obraz sveta s narušenými vzťahmi a rozpormi modernej doby. Vŕšenie absurdných situácií však vždy zastrešuje hľadanie odpovedí na večné otázky o zmysle našej existencie: odkiaľ a kam ideme, a prečo? Ocitáme sa pri dvojici, ktorá s fantazmagorickým prístrojom hľadá dúhu, inokedy je to príbeh jednostrannej lásky písaný morzeovkou, najrozsiahlejšia novela opisuje temný prípad osamelého muža, na ktorého ktosi vystrelil a on začína pozorovať čudesné veci vo svojom suterénnom byte... Širšie koncipované novely dopĺňajú krátke scénky zasadené do nadčasového prostredia chladného Božstva, za ktorým opakovane, napriek neúspechom, prichádza so svojimi otázkami muž...

Rok vydania

2018

Vydavateľ

Marenčin PT

ISBN

978-80-569-0239-4

Jazyk

slovenčina

Formát knihy

klasická kniha

Väzba knihy

pevná väzba

Počet strán

196

Prekladatelia

-

Ilustrátori

-

Najnovšie komentáre

Reby moderátor
Tento komentár prezrádza dôležité časti deja. Ak ho chceš napriek tomu vidieť, klikni na tento text.

"Bolo to ako z toho vtipu od potrundžených chlapov, o dvojici tulákov, čo idú po železnici. "Dôjdeme až tam, kde sa zbiehajú koľajnice!" zaznie na začiatku. A tak idú, idú, večitú večnosť, až sa naraz jeden z nich obzrie a povie: "Však už sme to prešli..." Hurónsky smiech ako nožík do srdca."
Nie je tento vtip tak trochu ako reálny život? Že sa ženieme stále za niečím, za nejakým cieľom a keď sme zdanlivo v cieli, zistíme, že to nie je celkom tak, ako sme chceli... Možno prejde celý život, obzrieme sa späť a zistíme, že to podstatné nám možno uniklo (ako v tom vtipe, že sme to už prešli). Beriem to ako také ponaučenie a varovanie, čomu by bolo najlepšie sa vyhnúť. :D