Neopätovaná láska je pre rehoľnú sestru skúškou oddanosti. Opätovaná môže všetko zničiť.

Cynický policajt Šimon sa denne stretáva so zlom. Vždy, keď sa na niekoho pozrie, pátra po jeho temnej stránke. Aj on má svoje tiene. O vzťahy nestojí, je ženatý so svojou prácou, ktorá mu vždy stačila. Nikomu neverí a vieru v Boha stratil už dávno.
Naopak Hana je ako slnko – jej úsmev prináša radosť všade, kde príde. V ľuďoch vidí svetlo a pre každého má láskavé slovo. Chýba jej pokoj typický pre väčšinu rehoľných sestier, vyvažuje to však nadšením a oddanosťou.

Pri pohľade na ňu by nemal myslieť na to, ako vyzerajú jej vlasy bez závoja.
Pri pohľade na neho by nemala myslieť na to, aké by to bolo, keby sa dotkol jej tváre, keby ju pohladil.

Šimonova temnota tancuje s Haniným svetlom vždy, keď sa stretnú, a náklonnosť medzi nimi sa prehlbuje každým nádychom, aj keď sa jej obaja bránia.
Hana však zložila sľub. Pred rokmi prosila Boha o zázrak a ako protihodnotu ponúkla seba – svoj život. Boh svoju časť dohody splnil, ako by mohla ona tú svoju porušiť?

(oficiálny text)