Zobrazené záznamy: 1-2 z 2

Napospas
Stranded
Ôsmi ľudia – štyri ženy a štyria muži, ktorí sa dovtedy nepoznali -, sa dobrovoľne ocitnú na neobývanom ostrove pri pobreží Škótska, aby sa pred všadeprítomnými kamerami, no bez kontaktu s okolitým svetom pokúsili vytvoriť fungujúcu, sebestačnú komunitu. V drsných podmienkach, s minimom potrebného vybavenia. Majú na to necelý rok, potom po nich produkcia reality šou Posledné útočisko pošle loď a vrátia sa do civilizácie. (Martinus)
Pripomína mi to ten citát, že dejiny píšu víťazi. Ak sa obmedzíme na pozemský život, tak prinajmenšom nejaké zrnká pravdy na tom asi budú. Veď príkladov z minulosti sa dá nájsť určite veľa. A o nespočetnom množstve sa nikdy nedozvieme, pretože sa stratili v dejinách s tými, ktorí nevyhrali. :-) A ak to rozšírime aj na to, čo potenciálne nasleduje po pozemskom živote, tam sú možnosti otvorené. To si už ale komentovať netrúfam.
Súhlasite s nasledujúcim citátom z tejto knihy? "Našťastie všeobecná spravodlivosť neexistuje, len taká, ktorú si vybojujeme sami. Ráta sa iba prežitie a príbeh rozpráva víťaz."
Ak beriem do úvahy to, že verím v posmrtný život a niečo viac, tak nesúhlasím. Spravodlivosť presahuje ľudí a vôbec ju ovplyvniť nevedia, môžu tvrdiť a myslieť si hocičo, ale to neznamená, že to, čo tvrdia a cítia, je naozaj pravda.
Ak si však poviem, že jediná spravodlivosť je tá, ktorú vytvárajú ľudia tu na tejto zemi a nič viac nie je, tak s tým výrokom súhlasím.