Absolvoval Strednú umeleckú školu v Brne (1976) a AVU v Prahe (1982). Vo svojej tvorbe sa spočiatku venoval komiksom a voľnej tvorbe, neskôr knižným ilustráciám. Spolupracoval s radom českých a zahraničných vydavateľstiev, zameraných na žánre sci-fi a fantasy. Jeho tvorba je zastúpená v antológiách digitálneho umenia Spectrum, Expose, Exotique a Phantasia. Od roku 2010 spolupracuje s MGL (Meiklejohn Graphics Licensing). Získané ocenenia: Cena Európskej spoločnosti pre sci-fi v kategórii Najlepší umelec v roku 2002. Cena Českej akadémie SFFH pre najlepšieho umelca v Českej republike v rokoch 2004 , 2005 a 2006. Cena Aeronautilus na Festivale fantázie v Chotěboři (Česká republika) za najlepší obal sci-fi knihy v rokoch 2005, 2006, 2009 a 2013 mu bola udelená ako veľmajster. (zdroj: https://krasnyart.eu/)

Edgar Rice Burroughs, tvorca nesmrteľných postáv Tarzana z rodu opíc a Johna Cartera z Marsu, je jedným z najpopulárnejších autorov na svete. Odhaduje sa, že jeho nadčasové príbehy sa predali v stovkách miliónov kópií a vzniklo z nich okolo 60 filmov a 250 televíznych epizód. Dnes sa televízne programy a filmy o Tarzanovi vysielajú po celom svete. Každý deň sa niekde na svete premieta film o Tarzanovi. Vzhľadom na súčasný dôraz na vesmír sú jeho sci-fi príbehy cenené i dnes... Nedá sa tvrdiť, že Burroughsove diela majú veľkú literárnu alebo intelektuálnu hodnotu. Napriek tomu prežili. Tarzan je postava s ikonickou silou Sherlocka Holmesa alebo Draculu. Jeho „znovuobjavenie“ počas 60. rokov 20. storočia bolo ohromujúcim vydavateľským fenoménom, pričom väčšina jeho kníh bola pravidelne dotlačená. A čo je najdôležitejšie, konečne sa mu dostáva uznania kritikov, ktoré mu bolo za života odopreté. Tarzan z rodu opíc sa už nepovažuje len za zábavu, a rovnako tak i Burroughsove divoké fantázie medzi hviezdami; stali sa námetom pre vedcov a inšpiráciou pre novú generáciu autorov imaginatívnej beletrie. Na autora sa spomína ako na skromného muža, ktorý nikdy nebral seba ani nič okolo príliš vážne. Vyznačoval sa pohotovým zmyslom pre humor, veľkou láskou k prírode a bezhraničnou hrdosťou na svoju krajinu. (zdroj: https://tarzan.com/)

Pseudonym: J. N. Blavský, Jony, Klára Štefková, Pavol Záruba. Jozef Nižnánsky sa narodil 30. augusta 1903 vo Veľkých Brestovanoch (teraz súčasť obce Brestovany). Po absolvovaní gymnázia (nižšie triedy vychodil v Jure pri Bratislave, vyššie V Trnave) roku 1922 študoval právo na bratislavskej univerzite; štúdiá nedokončil. Od roku 1923 bol novinárom z povolania. Pracoval v Slovákovi (1923 – 1924), Slovenskej politike (1924–1939), znovu v Slovákovi (1939–1943). V rokoch 1929–1939 bol externým redaktorom obrázkového týždenníka Nový svet, v rokoch 1939–1945 ho aj vlastnil. V rokoch 1931–1937 stihol redigovať aj Slovenský týždenník. Po roku 1945 bol šéfredaktorom obrázkového týždenníka Čas v obrazoch (nahradil Nový svet) a Demokratického týždenníka. Neskôr pracoval ako redaktor vo Vydavateľstve ROH (1949–1951) a redaktor Sveta socializmu (od roku 1952), potom sa stal redaktorom v Slovenskom nakladateľstve detskej literatúry a Mladých liet. Roku 1957 odišiel do dôchodku. Zomrel 7. marca 1976 v Bratislave. Jožo Nižnánsky patril dlhé desaťročia medzi najpopulárnejších slovenských spisovateľov. V mnohých čitateľských anketách sa dlhodobo umiestňoval na prvých miestach. Do literatúry vstúpil ako básnik, ale popularitu si získal ako autor série historicko-dobrodružných románov, vydávaných knižne, no najskôr publikovaných na pokračovanie v novinách. Písal ich ako novinový redaktor a vonkajším popudom na ich koncipovanie bola snaha redakcie zvýšiť náklad novín. Podarilo sa mu to hneď prvým (a dodnes najpopulárnejším) románom "Čachtická pani" o „krvavej“ grófke Alžbete Báthoryovej. V tomto románe a vo všetkých ďalších zašiel si po tému do slovenskej (či uhorskej) histórie, z ktorej si vyberal vždy výnimočné postavy a epizódy dobrodružno-ľúbostného alebo kriminálneho charakteru. Spracúval ich voľne s použitím fantázie a pri rešpektovaní princípov dobrodružného žánru... Jožo Nižnánsky nazýval svoje romány „ľudovými“ a na výčitky, že nemajú umeleckú hodnotu, odpovedal, že nimi naučil slovenského človeka čítať. Mal pravdu, pretože čitateľ odchovaný populárnou maďarskou a nemeckou literatúrou sa mohol konečne „vyžiť“ v tvorbe, ktorá mu bola blízka nielen rečou, ale aj tým, čo prinášala, teda domácim obsahom. Nižnánskeho romány sa okamžite stali bestsellermi a vychádzali v ďalších vydaniach. Po februári 1948 nový režim takú literatúru, akú písal Nižnánsky, neakceptoval. Autor prestal písať a prestala vychádzať aj jeho predošlá tvorba. Trvalo pomerne dlho, kým sa Nižnánskeho romány znovu dostali na pulty kníhkupectiev a kým sám začal znovu tvoriť. Je pravda, že čitateľský zážitok sa v Nižnánskeho románoch viazal na dobrodružný príbeh, ale cezeň sa predieralo na povrch aj čosi ako historické poznanie. Čitatelia si osvojovali historické fakty a skutočné udalosti (v románe "Cholera" autor realisticky zobrazil sedliacke povstanie na východnom Slovensku z roku 1831). Postupom času sa Nižnánskeho tvorba stala čítaním pre mládež. Práve mladým vyhovovali romantické príbehy a napínavé dobrodružstvá. Štylistickú rutinu a obratnosť, ktorými sa Nižnánskeho romány vyznačujú, autor nadobudol v novinárskom povolaní. (zdroj: https://www.litcentrum.sk/)

Vlastným menom Karl Friedrich May sa narodil v Ernstthale, v Krušných horách. Bol nemeckým spisovateľom predovšetkým dobrodružnej literatúry. Najznámejšie sú jeho diela o indiánskom náčelníkovi Winnetouovi a zálesákovi Old Shatterhandovi... Narodil sa ako piate dieťa do početnej tkáčskej rodiny. V škole sa prejavil ako veľmi nadaný žiak. Čítal a prepisoval knihy, učil sa latinsky, anglicky a francúzsky, tiež hre na klavír, husle a varhany. V štrnástich rokoch ukončil školu a nastúpil do učiteľského seminára vo Waldenburgu. V roku 1861 Karl May úspešne ukončil štúdia a nastúpil ako pomocný učiteľ v Glauchau. Po prepustení prešiel na školu v Altchemnitzi, kde vyučoval robotníkov z miestnej továrne. Ako učiteľ sa musel do školy dostaviť načas. Keďže zo svojho platu si hodinky nemohol dovoliť, požičiaval si ich od svojho spolubývajúceho, ktorému ich vždy každý večer vrátil. Na jedny Vianoce sa však ponáhľal domov k rodičom a hodinky zabudol vrátiť. Spolubývajúci to ohlásil ako krádež a na základe tohto obvinenia sa dostal na šesť týždňov do väzenia. Natrvalo mu zakázali pracovať v školstve. Tieto udalosti na neho ťažko vplývali a nervovo sa zrútil. Po prepustení z väzenia zostal bez práce a finančných prostriedkov. To spôsobilo jeho ďalšie nervové zrútenie. V tomto duševnom stave sa dopustil niekoľkých ľahších priestupkov, ktorých konanie si nevedel ani on sám vysvetliť. Bol za nich odsúdený na štyri roky nútených prác v Zwickau. Za dobré chovanie bol v roku 1868 predčasne prepustený. Vrátil sa do Ernstthalu, kde sa dozvedel o smrti svojej babičky. To opäť len prehĺbilo jeho zlý duševný stav. Svoje konanie opäť nevedel rozpoznať a pre niekoľko malých priestupkov bol ako recidivista opäť odsúdený na štyri roky väzenia vo Waldheime. Ako väzenský knihovník prečítal veľké množstvo kníh a taktiež pod vplyvom katolíckeho kňaza sa stával lepším človekom. V tomto poslednom väzení začal písať svoje sny o ďalekých cestách a posielal poviedky do rôznych časopisov, najskôr pod rôznymi pseudonymami. Jeho talentu si všimol vydavateľ Heinrich Gotthold Münchmeyer a ponúkol mu miesto redaktora. V roku 1875 se May presťahoval do Drážďan, kde sa naplno venoval spisovateľskej práci a publikoval svoje poviedky a humoresky. Medzi nimi vyšla aj poviedka "Old Firehand", v ktorej je prvýkrát spomenuté meno Winnetou. Na konci roku 1876 pre nezhody s Münchmeyerom odišiel a na kratšiu dobu zostal nezávislým spisovateľom. V roku 1877 prijal miesto redaktora v týždenníku Frohe Stunden. Od roku 1892 začali vychádzať romány z Orientu, kde bol hlavným hrdinom Kara ben Nemsi, který je totožný s Old Shatterhandom. Karl May bol stále viac známejší a vydával sa za hrdinu svojich príbehov. Tvrdil, že píše svoje vlastné príbehy z ciest, ktoré vykonal do Ameriky v rokoch 1862-1863, na Ďaleký východ (1864-1865) a Orientu (1868 -1870). Jeho sláva však zaznamenala veľký otras, keď vydavateľ Adalbert Fischer vydal Mayove staré kolportážne romány v knižnej podobe s uvedením jeho mena. Na verejnosť sa tiež dostala jeho kriminálna minulosť a May sa začal so svojimi odporcami súdiť. V roku 1903 sa rozviedol a krátko na to oženil s Klárou Plöhnovou, s ktorou ako šesťdesiat ročný po prvýkrát zavítal do Ameriky. Navštívil aj ostatné krajiny, ktoré opisoval vo svojich dielach. Na prvú skutočne doloženú cestu sa vydal v roku 1899 do Orientu, kde navštívil miesta svojich románov a dostal sa až na Sumatru. Táto cesta trvala pätnásť mesiacov a videl, že Orient je úplne iný ako ho vykresľoval vo svojich literárnych predstavách. Diela, ktoré potom napísal, boli s oveľa reálnejším pohľadom. Takmer celý zvyšok života strávil pri súdnych procesoch o svoje diela a autorské práva. V roku 1910 napísal autobiografiu "Môj život a moje ciele" a v decembri 1911 súdne spory vyhral. Tieto však boli pre neho veľmi vyčerpávajúce a 30. marca 1912 v dôsledku vysilenia a prekonaného zápalu pľúc zomrel na zlyhanie srdca. V Radebeule pri Drážďanoch sa nachádza múzeum Karla Maya s mnohými expozíciami. Tento dom pôvodne kúpil May v roku 1896 a nazval ho Villa Shatterhand. V záhrade tohto múzea sa nachádza aj Villa Bärenfett (Medvedie sadlo), kde býval románový Hobble Frank. V nej sú expozície venované severoamerickým Indiánom. Obidve múzea skutočne stoja za návštevu. (zdroj: http://cs.wikipedia.org, http://www.mayovky.sk/)

Edgar Wallace, pokrstený ako Richard Horatio, sa narodil herečke Polly Richardsovej. Vo veku deviatich dní si ho adoptoval Dick Freeman, roznášač rýb z Billingsgate. Veľmi plodný anglický autor v žánroch detektívky a trileru. Počas svojho života publikoval viac ako 170 kníh, množstvo poviedok, hier a scenárov, čo mu vynieslo titul najpredávanejšieho anglického autora svojej generácie. Wallaceov štýl písania často zahŕňal extravagantné a fantastické prvky, odrážajúc vplyvy gotického románu a zároveň sa vyhýbal kontroverzným témam. Jeho postavy často predstavujú jasnú dichotómiu dobra a zla, u čitateľov apelujú na zmysel pre spravodlivosť. Wallaceov vplyv na detektívny žáner bol značný aj napriek kritike pre nedostatok hĺbky jeho postáv a jednoduchým zápletkám. Jeho diela boli veľmi populárne v celom anglicky hovoriacom svete a zanechal po sebe trvalé dedičstvo v oblasti detektívnej literatúry. (zdroj: https://www.ebsco.com/)

Raymond Thornton Chandler bol majstrom americkej kriminálnej literatúry. Hoci sa narodil v Chicagu, väčšinu svojho detstva a mladosti strávil v Anglicku, kde navštevoval Dulwich College a neskôr pracoval ako nezávislý novinár pre The Westminster Gazette a The Spectator. Počas 1. svetovej vojny slúžil vo Francúzsku, v Prvej divízii Kanadských expedičných síl, neskôr prestúpil do Kráľovského leteckého zboru (RAF). V roku 1919 sa vrátil do Spojených štátov a usadil sa v Kalifornii, kde sa nakoniec stal riaditeľom viacerých nezávislých ropných spoločností. Jeho kariéru ukončila hospodárska kríza a v roku 1933, vo veku štyridsaťpäť rokov, sa začal venovať písaniu beletrie a svoje prvé poviedky publikoval v časopise Black Mask. Chandlerove detektívne príbehy často vystupovali s drzým, ale čestným súkromným detektívom Philipom Marlowom (predstaveným v roku 1939 v jeho prvom románe "The Big Sleep") a boli známe svojou gramotnou prezentáciou a bezprostredným kritickým pohľadom. Chandler, ktorý nikdy nebol plodným spisovateľom, počas svojho života vydal iba jednu zbierku poviedok a sedem románov. Niektoré z nich, ako napríklad Veľký spánok, boli sfilmované do klasických filmov, ktoré pomohli definovať filmový štýl noir. V poslednom roku svojho života bol zvolený za prezidenta Asociácie autorov detektívnych románov Ameriky... (zrdoj: https://www.penguinrandomhouse.com/)

Česká prekladateľka. Po maturite (roku 1980) na gymnáziu v Nymburku študovala v rokoch 1980-85 odbor čeština-angličtina na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, kde získala titul PhDr. V rokoch 1985-91 pracovala ako interná vedecká ašpirantka a neskôr odborná asistentka v úseku lingvistiky prekladu v Ústave pre jazyk český Československej akadémie vied (členka autorského kolektívu publikácie "Překládání a čeština", 1994), po zrušení tohto úseku sa venuje výhradne prekladu. V prekladoch z angličtiny sa zameriava na prózu. (zdroj: http://databaze.obecprekladatelu.cz/)

Anglický spisovateľ, dokumentarista a youtuber. Známy je najmä svojím podcastom Abroad in Japan o japonskej kultúre, gastronómii a cestovaní.

Americká autorka ženských románov.

Vladimír Štefanič je katolícky kňaz a spisovateľ. Vo voľnom čase rád chodí na prechádzky do prírody a fotografuje. Vzdelanie: Gymnázium v Prešove, Technická univerzita v Košiciach – rok na Strojníckej fakulte a tri roky na Fakulte výrobných technológií so sídlom v Prešove (potom odišiel do seminára, mal dosť technického kreslenia); Katolícka univerzita v Ružomberku – Teologická fakulta so sídlom v Košiciach (sedem rokov v kňazskom seminári, medzitým rok pastoračnej praxe v Bardejove a rok diakonskej praxe v Humennom... Tvorba: „Tak ako pri každej práci, aj pri písaní je potrebná trpezlivosť, pokora a vytrvalosť,“ hovorí Vladimír Štefanič. Je autorom rozprávkovej série pre deti "Kráľovná z Tammiru", za ktorú získal Cenu Ivana Kraska za debut roka 2009. V predaji je aj fantasy séria "Pustovník" a "Chekutanga" - ďalší príbeh voňajúci dobrom a múdrosťou... (zdroj životopisu: http://www.kralovnaztammiru.sk/)

Narodil som sa v roku 1989 v Bratislave. Vyštudoval som prekladateľstvo a tlmočníctvo anglického a nemeckého jazyka. Okrem toho plynule ovládam jazyky ruský a španielsky. Momentálne pracujem ako lektor a prekladateľ na voľnej nohe. Zároveň som činný v medzinárodnej firme pre nemecký trh. Veľkú vášeň a životnú cestu pre mňa predstavujú bojové umenia. Japonskému Aikido sa venujem od roku 2002, pričom v rámci klubu Kurilla Budokan pôsobím ako inštruktor. Čínske Wing Tzun praktizujem od roku 2014. Môj akčný thriller "Otoč sa", vydaný v roku 2019, sa etabloval v žánri na slovenskej literárnej scéne a ihneď na seba upozornil verejnosť, média a odborníkov v branži. Periodikum Knižné novinky o ňom uverejnilo reportáž, ktorá dosiahla 1. miesto ako najčítanejší článok za celý týždeň. Jedna z dlhodobo najvydávanejších a najproduktívnejších spisovateliek na Slovensku – Dana Hlavatá – sa začala zaujímať o moju tvorbu a vyjadruje sa o nej v samých superlatívoch: „... Strašne veľa nádejí do teba vkladám. Mala som „pod palcom“ niekoľkých mladých autorov, ale ty si pre mňa TOP-ka.“ (zdroj životopisu: https://www.jurajgerbel.sk)

Anglický spisovateľ a historik Robert Lyndon je členom Kráľovskej geografickej spoločnosti. Spolu s manželkou žije v Dorsete. Dlho bol známy predovšetkým ako autor kníh o dejinách a cestovaní. Potom prišiel obrovský úspech; vydal román "Hawk Quest" (2012) a razom si získal nesmierne množstvo priaznivcov. Sám napokon tvrdí, že väčšinu života zrejme čakal, až napíše práve toto dielo, v ktorom zhodnotil svoje znalosti a skúsenosti nadšeného sokoliara, horolezca a cestovateľa. Iste aj tým dodal svojej úchvatnej knihe, v ktorej sa mieša silný dobrodružný príbeh s tajomnom a dávnymi mýtmi, jedinečnú atmosféru. V roku 2014 mu vyšla kniha "Imperial Fire", voľné pokračovanie prvého románu, ktorá zavedie dôverne známych hrdinov na fascinujúcu výpravu do ďalekej Číny... (zdroj: https://www.euromedia.cz/)

Anglický spisovateľ Chris Ryan, vlastným menom Colin Armstrong, sa narodil v roku 1961 v dedinke Rowlands Gill neďaleko mesta Newcastle. V roku 1984 vstúpil do špeciálnych jednotiek SAS, kde dosiahol hodnosť seržanta. Počas desiatich rokov, ktoré tam strávil, sa zapájal do otvorených aj tajných operácií a bol tiež veliteľom ostreľovacieho i protiteroristického tímu. Počas vojny v Perzskom zálive (1991) bol jediným členom z osemčlennej jednotky, ktorý unikol smrti a utiekol z Iraku, kde boli traja jeho kolegovia zabití a štyria zajatí. Bol to najdlhší útek a vyhýbanie sa zajatiu v histórii SAS. Za to mu bola udelená Vojenská medaila a v roku 1994 bol so cťou uvoľnený z radov SAS. O svojich zážitkoch napísal bestseller "The One That Got Away" (1995), ktorý bol sfilmovaný. Odvtedy napísal ďalšie diela literatúry faktu, mnoho bestsellerov i sériu detských kníh... (zdroj: https://www.chrisryanauthor.co.uk/)

Britský autor historických románov sa narodil roku 1962 v Nigérii a potom žil s rodičmi v mnohých cudzích krajinách. Po návrate do Británie vyštudoval históriu na University of East Anglia a potom učil tento odbor na city College Norwich. Špecializoval sa najmä na rímske dejiny a pre svojich študentov organizoval poznávacie cesty po rímskych pamiatkach a múzeách, počas ktorých si svoje znalosti ešte prehĺbil. Nakoniec sa rozhodol, že všetky tieto poznatky zúročí a začne písať také knihy, aké by si sám rád prečítal - napínavé vojenské príbehy z obdobia rímskej invázie do Británie. Preslávil sa sériou románov, ktorých hlavnými hrdinami sú dvaja rímski vojaci - skúsený bojovník Lucius Cornelius Macro a jeho zástupca - nádejný mladý regrút Quintus Licinius Cato, ktorí bojujú pod znakom orla... Je ženatý, má dvoch synov a žije v Norfolku. (zdroj: BBart)

PhDr. Dušan Slobodník, CSc., bol slovenský spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik. V rokoch 1938–1944 študoval na gymnáziu vo Zvolene, pred maturitou v roku 1945 ho pri prechode frontu zatkli príslušníci sovietskej vojenskej organizácie Smerš a odsúdili na pätnásť rokov nútených prác v stalinských pracovných táboroch. Domov sa vrátil až po Stalinovej smrti na základe amnestie. V roku 1954 zmaturoval na gymnáziu v Bánovciach nad Bebravou, 1954–1958 študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odkiaľ ho ako politicky nespoľahlivého zo štúdia vylúčili. Doštudovať mohol až po rehabilitácii v roku 1960 na Karlovej univerzite v Prahe. Po vylúčení z vysokoškolského štúdia úradník v Banskej Bystrici, 1962–1965 dokumentátor vo Výskumnom ústave káblov a izolantov v Bratislave, 1965–1969 odborný pracovník Ústrednej knižnice SAV, 1969–1992 vedecký pracovník a napokon riaditeľ v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, 1992 poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, 1992–1994 minister kultúry, 1994–1998 predseda Zahraničného výboru, od 1998 poslanec Národnej rady Slov. republiky. Okrem množstva literárnokritických štúdií, statí a recenzií knižne vydal práce Vzťah knižničnej vedy a informatiky (1969), Súčasná sovietska poézia a próza (s V. Čerevkom, 1975), Cesty k poézii (1976), Autori, diela, problémy (1977), Genéza a poetika science-fiction (1980), Cesty k próze (1981), Na ceste k syntéze (1983), Kontext slovenskej poézie, Súradnice poézie (obe 1985), Vedecké a literárne poznanie (1988), Teória a prax básnického prekladu (1990), politologické úvahy autobiografického charakteru Paragraf: Polárny kruh (1991), Proti sedemhlavému drakovi. Z dejín zápasu o Slovensko (1998), Hra o Slovensko (2000). Preložil vyše šesťdesiat prozaických, dramatických, básnických a literárnovedných diel z angličtiny, francúzštiny a ruštiny (S. Crane, A. C. Doyle, Th. Dreiser, R. W. Emerson, A. Hailey, A. Christie, J. London, R. Ludlum, H. Miller, W. Scott, G. B. Shaw, J. Updike, Č. Ajtmatov, I. Asimov, M. A. Bulgakov, V. Katajev, L. Leonov, A. I. Solženicyn a i.). (zdroj: Slovenské literárne centrum)

Grafický dizajnér, maliar, grafik, pedagóg, kurátor a výskumník, ktorý zasvätil život dokumentovaniu a zachovávaniu našej vizuálnej kultúry. Ako iniciátor a spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu venoval múzeu svoju rozsiahlu zbierku grafického dizajnu, vrátane unikátnych skíc a plagátov z 20. storočia. (zdroj: Slovenské centrum dizajnu)

Volám sa Jaroslav Žerávek. Prezývky: Žeryk, Čučoriedka, Jayzee Narodil som sa 15. decembra 1967, až do svojich takmer tridsiatich rokov som žil v Bielotíne, potom som sa presťahoval o šesť kilometrov ďalej, do Hraníc. Od základnej školy som chcel byť učiteľom – najskôr v tom hrali rolu aj vzory, ktoré som mal v rodine. Vyštudoval som FF UP v Olomouci, odbor český jazyk – anglický jazyk. Nasledovalo trinásť rokov môjho pôsobenia v školstve, v tom štátnom i súkromnom. V priebehu tých rokov mi (obrazne) prešlo rukami veľa ľudí, žiakov, najprv na základnej škole, neskôr na strednej a tiež množstvo tých, čo navštevovali kurzy angličtiny, ktoré som viedol. Z pár z nich sa stali moji dobrí priatelia. V roku 2001 som opustil rady kantorov a vydal sa do neprebádaného územia samostatného podnikania. Začal som sa živiť ako prekladateľ na voľnej nohe, teda anglicky "freelance translator". Napriek tomu, že sa nejednalo zase až tak o úplne neprebádané územie, pretože od roku 1992 sa venujem prekladom beletrie, predsa len to bola zmena... pre niekoho snáď možnosť pracovať len vtedy, keď sa človeku práve chce, ale v skutočnosti hlavne možnosť ďalej sa rozvíjať, byť v spojení s množstvom ľudí, a súčasne viesť život bez istoty, biorytmy potrebám klientov, vytvárať si falošné virtuálne väzby na ľudí, s ktorými ste sa nikdy nestretli, trpieť ustavičným nedostatkom spánku na jednej strane, ako sa snažíte stihnúť aj nemožné, a súčasne oceniť naplno okamihy voľna na strane druhej. V roku 1998 som sa oženil. V roku 2000 sa nám narodil prvý syn a v roku 2007 druhý. (zdroj: http://www.zeravek.eu/)

Steve Berry sa narodil a vyrastal v Georgii, kde absolvoval Právnickú fakultu Waltera F. Georgea na Mercer University. Tridsať rokov pracoval ako právnik v oblasti súdnych sporov a štrnásť z nich zastával volenú funkciu. Je zakladajúcim členom International Thriller Writers – skupiny takmer 6 000 autorov thrillerov z celého sveta – a tri roky pôsobil ako jej viceprezident. V roku 1990 sa rozhodol napísať román. Steve o tom premýšľal roky, no nakoniec sa rozhodol konať. Prvý pokus bol dlhý a hrozný. Druhý a tretí pokus neboli o nič lepšie. Až pri štvrtom pokuse si začal uvedomovať, že písanie románov je ťažké. Steve písal 12 rokov a vytvoril 8 rukopisov. Každý z nich bol pre neho obrovskou skúsenosťou a počas písania sa učil remeslu. Jeho vzdelávanie bolo metódou pokus-omyl. Šesť rokov raz týždenne navštevoval pisateľské workshopy, kde účastníci rozobrali všetko, čo napísal. Potom išiel domov a všetko dal opäť dokopy, dúfajúc, že o niečo lepšie ako predtým. Medzi workshopom, skupinou spisovateľov a každodenným písaním sa Steve učil remeslu. Až po šiestich rokoch mal šťastie, že si našiel agentku. Podporovala ho 7 rokov, až do mája 2002, keď Ballantine Books konečne kúpili "The Amber Room" (2003), v Čechách ako "Jantárová komnata" (2007). Počas týchto rokov bolo newyorským vydavateľom predložených päť rôznych rukopisov, každý z nich bol zamietnutý, celkovo 85 zamietnutí, až kým sa nakoniec, na 86. pokus, nenašiel ten správny editor... Jeho knihy boli preložené do 41 jazykov s viac ako 26 000 000 výtlačkami v 52 krajinách. Neustále sa objavujú na popredných priečkach rebríčkov bestsellerov denníka The New York Times, USA Today a v nezávislých časopisoch. Niekde na svete sa každých tridsať sekúnd predá jeden z jeho románov. Je autorom 26 thrilerov, dobrodružných románov na pozadí historickej fikcie. Najznámejšia je jeho séria "Cotton Malone". So spisovateľkou M. J. Rose (1953) píše príbehy, kde je hlavnou hrdinkou Cassiopeia Vittová, blízka priateľka a partnerka Cottona Maloneho, ale v našich končinách k vydaniu nedošlo. S Grantom Blackwoodom (1964) pracuje na sérii "Luke Daniels". V roku 2010 prieskum NPR zaradil knihu "Odkaz templárskych rytierov" medzi 100 najlepších thrillerov, aké boli kedy napísané. História je srdcom každého románu Steva Berryho. Je to jeho vášeň, ktorú zdieľa so svojou manželkou Elizabeth, a ktorá ich viedla k založeniu nadácie History Matters, ktorá sa venuje ochrane historických pamiatok. Od roku 2009 Steve a Elizabeth cestujú po celej krajine, aby zachránili ohrozené historické poklady, a zbierajú peniaze prostredníctvom prednášok, recepcií, galavečerov, obedov, večerí a svojich obľúbených spisovateľských workshopov. Doteraz sa týchto workshopov zúčastnilo 3 500 študentov, ktorí vyzbierali viac ako 1,5 milióna dolárov. Stevova oddanosť ochrane historických pamiatok bola ocenená Americkou knižničnou asociáciou, ktorá ho vymenovala za svojho hovorcu Národného týždňa ochrany pamiatok. Medzi jeho ďalšie ocenenia patrí cena Royden B. Davis Distinguished Author Award; cena Barnes & Noble Writers for Writers Award udeľovaná organizáciou Poets & Writers; cena Anne Frank Human Writes Award; a cena Silver Bullet, ktorú udeľuje International Thriller Writers za jeho filantropickú prácu. Bol vybraný za Spisovateľa roka na Floride aj v Georgii. Je tiež emeritným členom Poradnej rady knižníc Smithsonian. (zdroj: https://steveberry.org/)

Chicago Sun*Times: „Nikdy nezačínajte čítať Ludlumov román, ak musíte na druhý deň ísť do práce.“ Robert Ludlum, absolvent Wesleyan University, takmer dvadsať rokov pracoval v zábavnom priemysle ako herec, producent a taktiež ako „hlas“ v mnohých televíznych reklamách. Koncom šesťdesiatych rokov sa preorientoval na literatúru. Už jeho prvotina "The Scarlatti Inheritance" (1971) bola veľmi úspešná a to isté sa dá povedať aj o jeho ďalších románoch. Bol autorom dvadsiatich siedmich románov, ktoré vyšli v rokoch 1971-2006, pričom posledný až päť rokov po jeho smrti. Dve knihy mu pôvodne vyšli pod pseudonymom Jonathan Ryder, jedna pod menom Michael Shepherd, pričom každý z jeho románov sa stal bestsellerom New York Times. Jeho knihy boli vytlačené vo viac ako 225 miliónoch nákladov a boli preložené do tridsiatich dvoch jazykov. Zápletky v jeho dielach bývajú komplikované, napätie vystupňované až do záverečného prekvapujúceho rozuzlenia. Jeho hrdinami sú obyčajní Američania, ktorí sú proti svojej vôli vtiahnutí do vysokej hry rozviedok, tajných organizácií a zločineckých skupín. Jediné na čo sa môžu spoľahnúť je ich vlastná odvaha, statočnosť a zmysel pre pravdu a spravodlivosť. Písal tak realisticky, že svojho času naňho CIA nasadila agenta. Po Ludlumovej smrti jeho pozostalí pokračovali vo vydávaní románov pod jeho menom, pričom jedenásť autorov napísalo spolu tridsaťšesť románov pod značkou Ludlum, pričom na každej knihe je ochranná známka s nápisom „Robert Ludlum's“. (zdroj: https://robertludlum.com/)

Britský spisovateľ, autor špionážnych a politických bestsellerov. Jeho diela sú plné napätia a dobrodružstva, rovnako ako jeho život. Frederick Forsyth ako sedemnásťročný zanechal štúdium, lebo sníval o tom, že sa stane toreadorom. V skutočnosti sa o dva roky neskôr stal najmladším pilotom Britského kráľovského letectva (RAF). Potom pracoval ako korešpondent pre agentúru Reuters vo Východnom Berlíne a v Paríži, ako reportér BBC v Afrike. V dôsledku priveľmi kritického stanoviska ku kríze v Biafre ho prepustili z práce. Do Londýna sa vrátil celkom bez peňazí a práve finančná tieseň ho doviedla k písaniu. Veľký úspech zožal už jeho prvý román "Šakal" (1971), o fiktívnom atentáte na francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla. Britský spisovateľ Lee Child (1954) o nej povedal, že s priamočiarym dejom, chladnou realitou a jedinečnými internými informáciami ide o „knihu, ktorá prelomila stereotypy“. Následne napísal trinásť románov, ktoré sa stali bestsellermi po celom svete. Svoje pamäte vydal pod názvom "The Outsider: My Life in Intrigue" (2015)... (zdroje: https://www.penguin.co.uk/authors/159606/frederick-forsyth; Wikipédia)

Mgr. Barbora Vinczeová, PhD. pracuje na Univerzite Matej Bela v Banskej Bystrici, kde vyučuje anglický jazyk. Popritom prekladá a občas píše. V minulosti jej vyšli poviedky vo viacerých číslach zborníka Cena Fantázie i anglickej verzie súťaže Fantasy Award. Vo voľnom čase rada číta, venuje sa svojmu psovi a učí sa hrať na klavíri. Miluje nevšedné príbehy a zvláštne postavy a snaží sa vyhýbať čierno-bielemu zobrazeniu sveta. Inšpiruje ju moderný magický realizmus a jej obľúbené autorky Anne Rice, Tanith Lee a Catherynne Valente. (zdroj: martinus.sk)

Anglická spisovateľka. Je známa predovšetkým svojím jediným románom Búrlivé výšiny, ktorý dodnes patrí medzi klasické diela anglickej literatúry.