Vaša myseľ by mala byť bezpečným miestom, nie zdrojom stresu. Nájdite znovu toto bezpečie. Umenie odpútania je o schopnosti sústrediť sa na to, čo sa deje v prítomnom okamihu, a zbaviť sa stresu z budúcnosti alebo výčitiek za minulosť. Je o pochopení, ako vznikol náš mozog a ako s ním treba pracovať tak, aby bol naším pomocníkom a nie súperom v každodennom živote. Pretransformujte svoj pohľad na svet pomocou overených metód a tipov a osloboďte sa z toxického cyklu perfekcionizmu a výčitiek. (oficiálny text)

Mandy si vždy myslela, že jej život je už dávno nalinajkovaný. Po boku svojej prvej lásky Dannyho mala prežiť svoje „žili šťastne až naveky“. Keď sa však jej manželstvo nečakane rozpadlo a ocitla sa sama, bol to pre ňu krok do neznáma. Aby utiekla pred minulosťou a opäť našla svoju iskru, kúpila si letenku na slnkom zaliaty grécky ostrov Rodos. Trblietavé more, zlatisté pláže a lahodné drinky boli presne to, čo v tej chvíli potrebovala. A kým od mora vial príjemný vetrík a vzduch voňal soľou, Mandy si v malebnej prímorskej dedinke začala nachádzať nových priateľov. Do života jej vstúpil aj charizmatický cudzinec a Mandy zistila, že jej srdce ešte stále dokáže milovať. No tak, ako páli horúci piesok pod nohami, rovnako môže páliť aj minulosť. Nájde v sebe Mandy odvahu robiť ťažké rozhodnutia, a hlavne, nájde znovu samu seba? (oficiálny text)

„Vždy si bola vzdorovitá,“ pokračoval ticho, „ale to sa teraz skončí.“ Palcom mi prešiel po spodnej pere, pomaly, takmer skúmavo a jemne ju pootvoril, keď sa ku mne naklonil bližšie. Tvrdosť jeho tela sa aj cez látku uniformy pritlačila o moje stehno – neprehliadnuteľná pripomienka jeho neochvejnej kontroly. „To znamená… že ma teraz zabiješ?“ zašepkala som. Hlas sa mi zachytil v hrdle, sotva ma mohol počuť, zatiaľ čo strach vo mne rástol a spolu s ním aj zakázané vzrušenie, ktoré mi pulzovalo žilách. „Mal by som,“ odpovedal takmer hravo, „no neurobím to… aspoň nie zatiaľ.“ Xavriel sa ticho zasmial. Ten zvuk mi zavibroval priamo v hrudi. Jeho druhá ruka skĺzla nižšie, až spočinula na oblúku môjho bedra a bez námahy si ma pritiahol ešte bližšie. Zachvela som sa. „Je zaujímavé sledovať, ako sa ma zrazu bojíš,“ zamrmlal pri mojich perách. „Bude to celkom zábava, keď ma konečne začneš rešpektovať!“ Schmatol ma za vlasy a hlavu mi prudko otočil do strany. Jeho dych ma popálil na krku, kým jeho slová niesli temný prísľub. Xavrielove prsty sa mi pohrávali s bradou, zdvihli ju o trochu vyššie, aby som sa nemohla vyhnúť jeho skúmavému pohľadu, a zatiaľ jeho druhá ruka privlastňujúco stisla môj bok. Kolená sa mi podlomili a telo sa k nemu nevedomky prehlo – napriek hrôze, ktorá mi práve zvierala dušu… V tej chvíli mi bolo jasné, že ak chcem prežiť, budem sa mu musieť podriadiť. Nechajte sa vtiahnuť do druhej časti príbehu, kde sa vzrušujúce napätie prelína s erotickou iskrou a kde má aj temnota svoju neodolateľnú príťažlivosť. (oficiálny text)

Žena kľačí pri náhrobku, vietor ju ťahá za vlasy, no ona si ho nevšíma. Oči upiera k zemi, ústa má pootvorené v tichej modlitbe. Vosk stekajúci z jej studených modrých pier naznačuje, že je už príliš neskoro... Prvý deň po Josinom návrate do práce nedopadne pre Josie dobre. Pátranie po nezvestnej Krystal Duncanovej, ktorá pred rokmi tragicky prišla o dcéru, sa skončí nešťastne. Jej telo nájdené na cintoríne a odkaz napísaný na jej ruke naznačujú, že ide o vraždu. Keď zmizne ďalšia žena, ktorá prišla o dieťa, je jasné, že v meste vyčíňa vrah, ktorý sa zameriava na podpornú skupinu pre trúchliacich rodičov. Dokáže Josie Quinnová včas chytiť vraha a zachrániť ďalšie životy? (oficiálny text)

Chcete spoznať Škandináviu z trochu iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom. A keďže nomádi sú podľa definície ľudia, ktorí putujú z miesta na miesto, úrady si mysleli, že ich môžu jednoducho presunúť. Kniha Páni nás sem presídlili je nezvyčajne poetickou reportážou o bolestivých osudoch severnej Európy. V tejto knihe sa dozvieš: ako žili severní Sámovia pred nútenými presídleniami a ako prijali rozhodnutie, že musia opustiť svoje domovy ako vyzerali ich každoročné presuny medzi letnými a zimnými pastvinami prečo mnohí Sámovia o tejto temnej histórii dlhé roky mlčali a až ich potomkovia sa rozhodli rozprávať či sa dá celá stará kultúra jednoducho „presťahovať“ na nové miesto, najmä ak je založená na migrácii a pamäti predkov ako na Sámov vplývali ich nové pôsobiská, kde sa cítili nechcení a ako to ovplyvnilo ďalšie generácie v čom sú tieto príbehy univerzálne a aktuálne aj dnes Nehodili sa do modernej doby, ktorá prichádzala. Nehodili sa do sveta, ktorý rozdelili nové hranice. Pred viac ako sto rokmi sa Nórsko osamostatnilo a Sámovia, pôvodní obyvatelia ďalekého európskeho severu, ktorí sa po stáročia voľne pohybovali so svojimi sobmi medzi letnými a zimnými pastvinami, sa zrazu stali tŕňom v oku. Boli považovaní za cudzí prvok, prežitok, a navyše – nórski poľnohospodári potrebovali pôdu. Preto v roku 1919 Švédsko a Nórsko uzavreli dohodu o obmedzení migrácie zvierat a ľudí medzi oboma krajinami. Takto vyzerá pozadie jednej z temnejších kapitol moderných severských dejín. S cieľom vykoreniť kočovné zvyky Sámovnariadili švédske úrady v rámci „dislokácie“ premiestnenie chovateľov sobov z ďalekého severu do južnejších oblastí. Bol to brutálny zásah do životov kočovných Sámov. Ak je totiž niekto nomádom, neznamená to, že nemá domov a môže žiť kdekoľvek ho postavíte. Nomád skrátka len putuje medzi svojimi domovmi. Kniha Páni nás sem presídlili zobrazuje dramatické a tragické udalosti späté s presídľovaním Sámov: stratu sobov, ktoré naďalej inštinktívne putovali na sever, odchod sámských detí k príbuzným, rozpad celých rodín i systematickú rasovú diskrimináciu. Elin Anna Labba zozbierala spomienky, fotografie, listy i úryvky z tradičných piesní – jojkov, aby skúsila vyrozprávať hlboký a osobný príbeh ľudí, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu neprestali veriť, že raz znovu uvidia svoj domov. (oficiálny text)