Boris Filan hovorí, že robí Pálenice, aby poslucháčom ponúkol kus pohody, predstavil sympatických odborníkov a podelil sa o informácie, ktoré za roky nazbieral. Používa k tomu všetky rozhlasové prostriedky, zaujímavé rozhovory, fejtóny, eseje, dokumenty a starostlivo vybranú hudbu. Vybrať z tisíc programov materiál na jednu knihu nie je umenie, to sa robí srdcom. Ale keď sa musí človek rozhodnúť, čo vynechať, nastane problém. Na to je treba pohnúť rozumom. Záujem čitateľov o Tisíc Páleníc všetko vyriešil – po roku vychádza Tisíc Páleníc 2. Overené pravidlo šoubiznisu hovorí, že pokračovanie má byť celkom iné, ale v podstate rovnaké ako jednotka. A balíček tém je tentoraz mimoriadne pestrý a zaujímavý. Dozviete sa, kto v rozhlase písal tajné svinské texty, ako vznikali slávne zvučky, aj kto bol zázračný Peter, slovenský beťár na čele Českého rozhlasu. Okrem toho v knihe nájdete rozhovory s lekárkou z trópov Evou Augustínovou, hudobníkom Mariánom Čekovským, Júliusom Fosthofferom, odborníkom na všetko, čo teší, kadiaľ tečie, aj so sexuologičkou Laurou Janáčkovou. A okrem toho pútavé texty o neandertálcoch, hromoch a bleskoch, zázračných zemiakoch aj o veľkej tragickej láske geniálnej Marie Curie-Skłodowskej. (oficiálny text)

Púštne červy Duny je ôsma, záverečná časť série Duna, ktorú už Frank Herbert nestihol dokončiť. Neloď Itaka letí vesmírom, no nedokáže unikať pred Nepriateľom večne – napokon mu musí čeliť. Mysliace stroje, ktoré utrpeli v butlerovskom džiháde porážku, neboli zničené, len vyhnané do exilu – a teraz sa vrátili. Dokážu opätovne vzkriesení hrdinovia a hrdinky na palube Itaky zachrániť ľudstvo pred vyhladením? Román Púštne červy Duny vychádza z poznámok, ktoré zanechal Frank Herbert a odpovie na otázky, o ktorých fanúšikovia Duny diskutujú už dávno. Odkiaľ sa vzali Ctené matre? Ako bude vyzerať budúcnosť planéty Arrakis? Kto je skutočný Kwisatz Haderach? A tá najdôležitejšia: Ako sa skončí súboj medzi človekom a strojom? Nový román zo série Duna poteší všetkých fanúšikov Franka Herberta a jeho komplexného vesmíru. (oficiálny text)

Zoberte si svoju obľúbenú deku a šálku horúceho voňavého čaju a prežite rozprávkové Vianoce na zasneženom Manhattane, v očarujúcom hoteli Plaza. Romantický príbeh o novinárke Evie a futbalovom hráčovi Noahovi vám ukáže, že protiklady sa občas priťahujú a sny sa v správny čas plnia. Evie to v živote nemala ľahké. Otec jej zomrel, keď bola ešte veľmi malá, a o nejaký čas nato ťažko ochorela aj jej mama. Spoločne snívali o tom, že keď sa jedného dňa vylieči, prežijú spolu rozprávkové Vianoce v New Yorku, v hoteli Plaza. Presne také, aké vídali vo všetkých tých úžasných amerických vianočných filmoch. Lenže k tomu nikdy nedošlo a Evie sa namiesto toho musela naučiť kráčať životom sama. Noah mal v živote všetko: veľkú šťastnú rodinu, ktorá ho vždy podporovala, aj úžasnú futbalovú kariéru v Anglicku. No len do momentu, kedy sa rozhodol pre riskantný zákrok, pri ktorom svojmu súperovi zlomil obe nohy a zničil mu kariéru. Čo sa však stane, keď sa takýto dvaja rozdielni ľudia stretnú počas Vianoc v zasneženom New Yorku a zažijú spolu chvíle, na ktoré sa len tak nezabúda? Žeby bola predsa len pravda, že Vianoce sú časom zázrakov, kedy sa plnia aj tie najtajnejšie priania? (oficiálny text)

John Steinbeck vo svojom denníku nazýva tento román prvá kniha. A vskutku, Na východ od raja je priamočiary a pôsobivý ako všetky staré príbehy. Ide o kompozične košaté rozprávanie o niekoľkých generáciách Traskovcov a Hamiltonovcov, ktorých búrlivé a prepletené osudy pripomínajú biblické rozprávanie o páde Adama a Evy či o bratovražednom súperení Kaina a Ábela. Steinbeck v tomto diele vytvoril svoje najpodmanivejšie postavy a spracoval klasické literárne témy – hľadanie vlastnej identity, nevyspytateľnosť lásky a fatálne následky jej absencie. (oficiálny text)

Príbeh o tom, ako sa zo života stáva literatúra.Jedného letného dňa v roku 1596 si dievčatko ľahne na slamník s horúčkou. Jej dvojča, chlapec Hamnet, všade hľadá pomoc. Ich mama Agnes je ďaleko, v záhrade, kde pestuje liečivé byliny. Otec sa zdržiava v Londýne. Rodičia netušia, že jedno z detí sa nedožije konca týždňa. Maggie O’Farrellová vytvorila v románe Hamnet krehký portrét syna slávneho dramatika Williama Shakespeara, chlapca, o ktorom nevieme takmer nič, jeho meno však nesie nesmrteľná tragédia z pera jeho otca, Hamlet. V alžbetínskej dobe totiž boli obe mená identické. O’Farrellová rozpráva o Shakespearovi z pohľadu jeho manželky a detí vo chvíli, keď sú obaja manželia hlboko zranení smrťou syna. Chlapcovho otca ani raz nenazve celým menom, vždy je to len manžel, muž, mládenec, otec či brat. Jeho výzor a vystupovanie však zodpovedajú predstave, akú sme si o ňom vytvorili podľa jeho hier a historických faktov. Autorka sa zároveň vracia k histórii netradičného vzťahu mladého Willa Shakespeara a o osem rokov staršej Anne/Agnes Hathawayovej, ktorý napriek všetkému pretrval do konca ich života. O’Farrellová mimoriadne naratívne a citlivo opisuje život v grófstve Warwickshire na konci 16. storočia. Veľkú pozornosť venuje životu žien v neskorej renesancii na starých obrazoch a bezpochyby potešia zmysly každého čitateľa. Sú romány, ktoré otvárajú dvere minulosti a pritom ju prenesú do súčasnosti, takže nám je blízka a samozrejmá ako tlkot vlastného srdca. Hamnet pulzuje životom a dosviedča, aký krehký je tok nášho žitia. (oficiálny text)