Databáza kniholog.sk pozostáva z automaticky generovaného i používateľského obsahu. Pre podieľanie sa na tvorbe obsahu sa vyžaduje overený používateľský účet. Používatelia sú zodpovední za akýkoľvek obsah, ktorý na týchto stránkach uverejnia. Všetky zobrazené informácie už v čase návštevy nemusia byť aktuálne. Všetky ilustrácie, názvy a ďalší obsah sú majetkom jednotlivých vlastníkov.
Copyright © 2024 kniholog.sk
Páčilo sa mi, že na konci v podakovaní, autor venoval jednu vetičku aj čitateľom. Všimla som si, že v menšine kníh, ktoré som prečítala, bolo poďakovanie špeciálne aj čitateľom.
Tak budem zvedavý, ako sa vyvinú tieto tvoje myšlienky po dočítaní. :-)
Najprv som si myslela, že kniha bude opisovať, čo by sa stalo s ľudstvom, keby zrazu nebola dostupná elektrická energia v takej podobe, ako ju poznáme dnes, ale sposobená prirodzeným spôsobom a nie človekom, teda jeho vôľou.
Lenže už sa v knihe objavili náznaky, že za tým veľkým výpadkom elektriny môže ľudský faktor. Dáva to zmysel, lebo aj v knihe Zero bol najväčší aktér človek. Asi je to nejaký štýl písania autora? Lebo napríklad za veľký výpadok elektriny môže aj príroda a vesmír (slnečná búrka), nemusí to spôsobiť len človek. Asi je to zaujímavejšie aj pre čitateľov, pátrať po páchatelovi a jeho dôvode spraviť niečo také.
Aha, jasné! Tak to sedí. Vlastne ľudí ohrozuje oboje. Žiadny extrém nie je dobrý. :-)
No, v tejto knihe ako keby sa ľudia dostali späť, keď ešte nebola elektrina a všetky výdobytky súvisiace s elektrickou energiou. A v knihe Zero je práveže tak veľký a silný pokrok, internet a rýchlo sa šíriace informácie, že to až ohrozuje ludí...
V akom zmysle?
Táto kniha je akoby opakom knihy Zero. Súhlasíte?
Pripomína mi to ten citát, že dejiny píšu víťazi. Ak sa obmedzíme na pozemský život, tak prinajmenšom nejaké zrnká pravdy na tom asi budú. Veď príkladov z minulosti sa dá nájsť určite veľa. A o nespočetnom množstve sa nikdy nedozvieme, pretože sa stratili v dejinách s tými, ktorí nevyhrali. :-) A ak to rozšírime aj na to, čo potenciálne nasleduje po pozemskom živote, tam sú možnosti otvorené. To si už ale komentovať netrúfam.
Súhlasite s nasledujúcim citátom z tejto knihy? "Našťastie všeobecná spravodlivosť neexistuje, len taká, ktorú si vybojujeme sami. Ráta sa iba prežitie a príbeh rozpráva víťaz."
Ak beriem do úvahy to, že verím v posmrtný život a niečo viac, tak nesúhlasím. Spravodlivosť presahuje ľudí a vôbec ju ovplyvniť nevedia, môžu tvrdiť a myslieť si hocičo, ale to neznamená, že to, čo tvrdia a cítia, je naozaj pravda.
Ak si však poviem, že jediná spravodlivosť je tá, ktorú vytvárajú ľudia tu na tejto zemi a nič viac nie je, tak s tým výrokom súhlasím.
"Bolo to ako z toho vtipu od potrundžených chlapov, o dvojici tulákov, čo idú po železnici. "Dôjdeme až tam, kde sa zbiehajú koľajnice!" zaznie na začiatku. A tak idú, idú, večitú večnosť, až sa naraz jeden z nich obzrie a povie: "Však už sme to prešli..." Hurónsky smiech ako nožík do srdca."
Nie je tento vtip tak trochu ako reálny život? Že sa ženieme stále za niečím, za nejakým cieľom a keď sme zdanlivo v cieli, zistíme, že to nie je celkom tak, ako sme chceli... Možno prejde celý život, obzrieme sa späť a zistíme, že to podstatné nám možno uniklo (ako v tom vtipe, že sme to už prešli). Beriem to ako také ponaučenie a varovanie, čomu by bolo najlepšie sa vyhnúť. :D