Dnešné výročie
Dušan Kužel
Narodil sa 7. septembra 1940 v Martine. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a dejepis. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia (1962) bol dva roky učiteľom v Cejkove, neskôr sa stal redaktorom vo vydavateľstve Smena a po piatich rokoch redaktorom týždenníka Kultúrny život. Po jeho zániku (1968) bol dva roky jazykovým redaktorom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Na začiatku tzv. normalizácie ho označili za protisocialistický živel a komunistický režim mu znemožnil publikovať ďalšie literárne práce. Na "milosť" ho zobral len ako autora rozhlasových hier. Po vynútenom odchode z vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa vrátil do školských služieb a učil na gymnáziu v Bratislave (1972 – 1976). Neskôr sa živil zväčša prácou pre rozhlas. V posledných rokoch života pracoval ako redaktor časopisu Film a divadlo. Dlhodobý zákaz publikovať prozaické texty osudovo zasiahol do literárneho diela tohto talentovaného autora. Zomrel ako 45-ročný 18. decembra 1985 v Bratislave.
(zdroj: http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/dusan-kuzel)
Táto knižka by si zaslúžila pokračovanie.
Páčilo sa mi, že na konci v podakovaní, autor venoval jednu vetičku aj čitateľom. Všimla som si, že v menšine kníh, ktoré som prečítala, bolo poďakovanie špeciálne aj čitateľom.
Tak budem zvedavý, ako sa vyvinú tieto tvoje myšlienky po dočítaní. :-)
Aha, jasné! Tak to sedí. Vlastne ľudí ohrozuje oboje. Žiadny extrém nie je dobrý. :-)
No, v tejto knihe ako keby sa ľudia dostali späť, keď ešte nebola elektrina a všetky výdobytky súvisiace s elektrickou energiou. A v knihe Zero je práveže tak veľký a silný pokrok, internet a rýchlo sa šíriace informácie, že to až ohrozuje ludí...